Nákupi

22. října 2013 v 9:00 | JA |  Wonderful life
Ok mne sa ten príbeh strašne zámlouva ale neviem ako dlho to vydržim písať ja by som vam najradšej už prezradila čo bude na konci Usmívající se ale nemôžem.

Ráno sa Jo zobudila a zišla na ranajky vybavila si čo sa včera stalo zdesila sa. ,,To sa mi uršite len sbívalo." povedala si sama pre seba.
,,Čo sa ti snivalo milačik." spýtala sa mama asi počula ako sa rozpráva sama zo sebou.
,,Snívalo sa mi že som dostala list a že si mi povedala že si šmukel či niečo take a ..." nedokončila lebo mama jej skočila do reči.
,,To sa ti nesnivalo to je realita naozaj ja som šmukel a ty si kúzelnička ale rýchlo sa chod obliecť Dianne už čaka v predsieni." povedala jej mama.
O desať minut už stali nastupeni pred ich domovom v Tutshille vedela že tu príde až o rok tušila to. ,,Dotknite sa tejto dtužky." prikazala mama za čo si vyslužila dva nechapave hľady jej dcier ale posluchli a minutku už zacitili čudny pocit a objavili sa v nejalkom priestore odhadovali že to je nejaka reštauracia nebola dvakrat najkrajšia ale ušla.
,,Vytajte v deravom kotlíku." ozval sa muž za nimi.
,,Ahoj Tom." povedala ich mama.
,,Ahoj ty si Elena že." povedal.
,,Áno som." povedala a usmiala sa ,,Toto su moje dceri Joanne a Dianne a Joanne včera dostala list takže ideme nakupovať." povedala ich mama,
,,Mám ti otvoeiť?" spýtal sa jej
,,No kedže asi vieš že som šmukel tak ak by si bol tak mili." povedala a Tom na seba nedal čakať a už šiel niekam k najekým dveram za ktorymi bola kamena stena niečo urobil a kamena stena sa pred nimi začala strácať a objavovala sa tam nádherna ulička nie nedalo sa povedať že je to ulička bola to poriadna ulica.
,,Tak najprv ideme k Ollievandrovi." povedala mama a vydala sa niekam dievčata za ňou poslušne šli.
,,Tu ti draha vyberieme prutik." povedla mama.
,,Aha a čo to je?" spýtala sa jej nechapavo Jo.
,, S tým budeš môcť čarovať draha." povedala mama. Ked vošli do nejakej predajne prišiel k ním postarší muž.
,,Mmm rokfort?" spýtal sa mama len prikivla. Postarši kúzelnik len mávol nejaký drievkom podľa čoho zhodnotila že je prutik a poštval na ňu meter ktory ju začal merať už pri merani uši a nostných dierok čarodejnik metera zastavil a prišiel k Jo s nejakou škatuľkou ktoru otvoril Jo s stamad´ vytiahla prútik a držala ho chvíľu v rike a nechapavo sa pozerala na čarodejnika.
,,Mávni s ňou." poradil jej. Jo s ňou mávla a pritom zasiahla sviečku ktorra sa hned roztopila.
,,NIe ten nie." zamrmlal si čarodejnik a vytrhol jej prutik z ruky. Za chviľu prišiel s dalšimi doma škatuľkami. Jo si vytiahla prutik z prvej a mávla nim ale do docialilo len to že čarodejnikovy začalo horieť oboči. ,,Nie nie ten nie." povedal. Jo si teda vytihla dalši a hned ako ho chitila v ruke pocitila príjemne teplo mávla nim a to docielilo len mali vírik.
,,To je ono 28 palcový ohybni mahagon a jadro vlas víli." povedal čarodejník ,,Hovori sa že taketo prútiki ľudom pomôžu lepši lietať radim ti v druhom ročniku sa skus prihlasiť na metlobalovy komkurz." povedal jej čarodejnik. Jo naňho len nechapavo hľadela.
,,Vevieš čo je metlobal nevadi vysvetli ti to niekdo ini." povedal jej a už sa šiel dalšiem zákaznikovi ktory medzi tym všiel do obchodíku.
,,Tak a teraz ideme k madam Maliknovej." zavelila mama. V obchode bolo asi tak desiati ľudia ktorých madame Malikonva obsluhovala. Jo si myslela že sa načakaju ale to sa mýlila hned ako vošli do obchodu madame Malkinva mala bacuľata žena k ním pribehla a začala sa mami vypýtovať aky to má byť habit koľko ich má byť. Madame Malikonava ju začala merať a o necelích päť minut s tamad odchadzali spolu s habitmi.
,,A teraz kam." spýtala sa Dianne.
,,Teraz musime isť do Gringott banky došli mi penize. O minutku stáli pred veľkou mramorovou budovou. Vošli dnu a namiesto ľudmi za pultmi tam sedeli niejaký otrasne vyzerajuci asi škritkovia.
,,Čo to je?" spýtala sa po tichu matky.
,,To su rarachovia sú to veľmi hrdy obyvatelia čarodejnickeho sveta." povedala
,,Aha." dostala som zo seba.
,,Chcela by som sa dostať do trezoru 629." povedala mama.
,,Kľuč." povedal rarach za stolom. Mama dala ruku do bundy a vytiahla s tamad nejaký sivý kľúčik.
Podala ho rarachovy tan ho prijal a mávol rúkou aby sme šli za nim. Mama šla za ním a my poslušne za ňou. Dostali sme sa do ňejakeho tuneli kde boli len tak vo vzduch podotýkam vo vzduch a na ních stal nejaky podivný vozik. Rarach do vozika nástupil a za ním nastupila i mama my sme sa na ňu len dívali s nepochopením.
,,Je to jeden s najbezpečnejšich druhov dopravi namate sa čoho obavať len sa naviklanajťe." riekla im mama.
Dievčata ju teda posluchli a s obavami nastupili na vozik hned ako tam už sedeli tak sa vozik začal hýbať. Šli tak veľkou rýchlostou že si Jo musela dávať ruku pred ústa aby sa nepozvracala.
,,A sme tu." ozval sa zrazu rarach, Priložil kľúčik k trezori zrazu sa ozvalo puknutie a dvere trezoru sa otvorili. V malej miestnovti sa nachadzali nejake mince. Mama vytiahla male vreczško a začala brať v trezore toho bolo veľmi veľa.
,,Mami nevravela si že ťa vydedili." spýtala som sa logicky.
,,No len mama a oco ale babka a dedo s tým nesuhlasili tak mi založili účet pre horšie časy a tu mi dalo peniaze aj niekoľko kamarátov hoc som bola strikne proti nemala som nádej že vy by ste mohli byť kúzelnici." povedal im a delej nakladala peniaze ked bolo vrecuško na puknutie tak skončila.
,,Podme ešte máme čo nakupovať." povedala mama.
Ked boli zase v šikmej uličke šli kúpiť kotilik, učebnice, prísady do elixirov a ešte niečo čo mi mama nechcela povedať čo je prezradila sa až ked stáli pred Čarovnim zverincom.
,,Chcem ti kupiť sovu ti rokfortske su nespoľahlive a chcem aby sme boli v kontakte." povedala mama. V obchode bolo zappnene každe prázdne miesto steni. Jo do oka vošla hned jedna sova bol čierna s malim bielmi fľakom na hlave.
,,Mami ja chcem tamtu." rozkazala som si a ukazala som na menovanu sovu.
,,Koľko stoji tamta." spýtala sa mama predavačky.
,,Štriri galeony a desať silkov." povedala pani za pultom ,,Bola drahšia ale nikto ju nechcel." povedala.
O desať minut stáli už v hostinci deravy kotlik.
,,Tom zavolaš nám Ritiersky autobus?" spýtala sa mama. Tom len prikivol.
,,Za tri minuti je tu chodte už radšej čakať vonku." povedal Tom. Ako rozkazal tak aj urobili a vážne ritiersky autobus tu stal prišiel dve minutky po tom čo sme vyšli z deravého kotlika.
,,Som Adame Kravkin a som váš dnešni sprievodca." povedal nejaky pán mama mupodala kufre a potom nastupila dievčata šli za ňou Adam im dal nejaky lístok.
,,Toto je váš listok a vlsne kam to bude?" spýtal sa.
,,K domu Potterovcov." povedala mama.
,,Jasne za päť minut sme tam." povedal im Adam ,,No čo ako vydim idete zo šikmej. Niekto ide na rokfort?" spýtal sa a pohľadom si premeriaval dievčata
,,Áno ja idem." povedal som nakoniec.
,,Bude sa ti tam páčiť uvidiš ja som tam prežil najkrašich päť rokov života." povedal jej.
Tak sa rozpravali tych päť minut rozhovor vasne viedli len Adame s Jo nakoniec Jo zistila že Adam tu cez leto brigaduje a nabuduci rok nastupuje do šiesteho ročnika na Rokforte. Zistila o nom že je (mama jej v šikmej uličke vravela o štiroch faktultách) zaradeni do Bystrohlavu.
,,Moja sestra ide tento rok do druheho ročnika je v CHrabromile." povedal nakoniec Pyšne.
Autobus prutko zabrzdil. ,, Už sme tu, dufam že ťa na rokforte uvidim." povedal jej ked vystupovali. Mama podišla k domu a zazvonila.
,,Kto je." ozvalo sa spoza dveri.
,,To som ja Kristen." povedala mama.
,,A ahoj Elena nečakal som ťa tak skoro." povedala Kristen ked otvorila dvere.
,,Toto su moje dceri Jo" ukazala na mňa ,,A toto je Dianne." povedala mama.
,,Podťe dovnutra počkajte zavolam Jamesa aby vam ukazal izby." pozvala ich Kristen ,,James." zakričala a po schodoch sa ozval buchot.
,,Chod Jo a Dianne ukazať izby." rozkazala mu mama. James sa na nich ani nepozrel ale ked uvidel dievčta skoro mu spadla sánka až nevedno kam stašia pretpokladal že Jo bola tak krásna nemohol si pomôcť. Zobral jej kufor ale stále dodržiaval očni kontak kračal dopredu s hlavou otočenou na ňu ked....
,,James." skríkli štriri hlasy naraz.
,,Som v poriadku len ...au... to bude modrina." ukazal na nohu.
,,No dobre chod hore." prokazala mu mama. Reparo povedala a namierila prútik na vázu ktoru James zhodil ked narazil do skrínky.
Jo si zobrala kufor a šla za Jamesom. Nebolo ho tažke nájsť bol v miestnosti s otvornimi dverami.
,,Páni." dostalo ze seba mal nádhernu izbu posteľ s nebesami a krásny starožitny nábytok.
,,Páči sa ti moja izba?" spýtal sa prekvapena Jo len prikivla bola nádherna.
,,Naozej máš len tu modrinu ten pád nevizeral dobre." spýtala sa ustarostene nemohol tomu uveriť ona sa oňho zaujima.
,,Nie som v poriadku." povedal jej.
Tak to som rada, a kde vlastne máme tie izby?" spýtala sa ho. Jeho ruka zaletela k vlasom a postrapatil si ich. ,,Hned ti ich ukažem." povedal a odišiel z izby Jo šla za nim nebude snad naňho čakať.
,,Tak toto je tvoja a tvojej sestri a toto je izba vašej mama." povedal jej milo.
,,Ďakujem." povedala a začervenala sa.
,,A kúpelnu máte spoločnu." povedal jej.
,,Tak ja si pôjdem po veci aby som sa vybalila... a vážne si v poriadku nič ti nie je." spýtala sa ho ešte.
,,Nie vážne som v poriasdku vravim je to len trošku narazene." povedal jej. Jo videla že už odchadza na poslednu chvíľu sa však ozvala.
,,James." začala.
,,Áno?" spýtal sa a otočil sa.
,,Ja len že kde sme nepočula som čo hovorila mama tak sa len pýtam že či sme ešte v Londýne alebo.." hovorila.
,,No, nie my sme teda my bývame v Godrikovej Užľabine." povedal jej.
,,Aha." dostala zo seba netušila že v anglicku sa niečo taka nachadza. Netušila že niečo take sa nachadza vôbec v anglicku. Godrikova Užľabina to už niekde počula ale nevedela si spomenuť kde.... Žeby sa jej to len zadalo?. Pýtala sa sama seba.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama