Zo sklamania k láske

22. října 2013 v 9:00 | JA |  Jednorazovky
No tak nevydržala som to musim napísať niečo s parom Hermiona a viete čo nepoviem. Nie, nie nič pervezdne len nejake to bozkavanie a.t.d. nenabrala som ešte odvahu napisať niečo no... ehm ... pervezne.... len predca čítaju to ľudia s ktorymi sa každy deň stretavam v škole a pozerali by na mňa čudne že Ollie a Cla Re Mrkající. No dosť už vykecavanie dajme sa do toho ... príjemne čítanie.

Hermiona sedela na parapetnej doske v Ronovej izbe čakala kým príde aj s Harrym už to bol týždeň čo sa s nimi nerozprávala už to bol týžden čo porazili Voldemorta. Po boji im jednoducho povedala že sa potrebuje ukľudniť potrebuje si to v hlave potriediť a teraz ked už bola v poriadku tak sa rozhodla vrátiť do Weasleyovskeho domu. Molly jej sľubila že Ronovi a Harrymu nič nepovie ked prídu. Z premýšľania ju vytrhlo otvaranie dvery, zoskočila z parapety ale vo dverach nevidela HARRYHO a Rona ale .....
,,Ron čo.... čo to má znamenať." začala naňho vreštať.
,,Hermiona čo ty tu... ako.... prečo mi mamka nič nepovedala kedy si prišla?" začal sa jej pýtať kebyže okolo pasu nezviera nikoho iného ako Levander Brownovú tak by mu aj uverila že sa pýta vážne ale tak...
,,Ron ako..." muslela sa ukľudniť tak sa nadýchla ,,ako, Ron ako si my to mohol urobiť." spýtala sa ho Levander sa do rozhovoru neprpajala len nervozne hľadela na Rona a Hermionu.
,,Ja čo ako som ti mohol urobiť..." nechapal pozrel sa okolo a potom pochopil koho zviera okolo pasu ,, Ja-ja... Hermiona dovoľ mi to vysvetliť ja-ja n-nechcel som." začal a pustil Levander.
,,Nie ty si si ju nevedomky priviedol do izby s bohvie akými úmyslalmi." začala zas kričať Hermiona ,,Ak sa nemýlim tak sa Levander musela len niekedy teraz prebudiť s toho v čom bola ved´ ju pokusal vlkodlak." povedala Hermiona a otočila sa na Levander tá len so strachom v očiach prikivla.
,,Ron bola som preč len ničo vyše týždňa a ty si si už stihol nájsť náhradu." jačala naňho vedela že nema zmysle správať sa kľudne obidvaja vedeli no aj Levender vedela že Hermiona má krechke city.
,,Nie ja len..." nedokončil lebo Hermiona si zobrala kebelku a utekala z izby utekala od neho bolo jej z neho zle ako mohol byť tak krutí vedel že sa tam mohla kedykoľvek ukázať ale aj tak si ju tam priviedol.
,,Hermiona čo sa stalo." stopol ju na schodoch niekto.
,,Nie nič." snažila sa klamať.
,,Hahaha." zasmil sa ironicky ,,poznam ťa neplačeš len tak." povedal jej a až vtedy si všimla že po lícach jej stekajú slane slzy smútku.
,,J-ja ach Georege." jej plač teraz prepukol naplno v zúfalstve sa mu zvalila do náručia.
,,Čo sa stalo?" začal sa jej pýtať.
,,Ron..... Čakala.... Levander..... sklamal." povedala nesuvisle cez taky husty plášť slze nedokazala rozprávať.
,,Čo ti ten sviniar urobil čo ma s Levander." začal pomali zúriť George.
,,On... Ja.... Čakala.... Prišiel..... Levander." dalej rozpravala nesuvisle.
,,Dobre toto necháme zatiaľ tak." povedal a chytil ju za ruku. Hermiona naňho vrhla pohľad v ktorom sa nachadzalo toľke zúfaldtvo vedel čo ma urobiť. Potiahol ju za ruku a odtiahol ju do izby. Vedel ako sa cíti neved čo presne sa stalo ale pochopil že Ron ma zas ničo s Levander. Ron miloval Hermionu netušil ako jej to mohol urobiť ako ju mohool takto zraniť. Nebolo to síce to iste ako ked mu zomrel brat jeho dvojča ale vedel že Hermiona teraz trpy rovnako bolestivo.
,,Hermiona to bude v poriadku on si uvedomi o koho teraz prišiel pochopi aka si užasna osoba." George nemohol uveriť ako jej môže hovoriť take klamstava vedel presne tak ako Hermiona že to nebude v poriadku Ron mal stale vnutri nejaku slabosť pre Levander a teraz ta slabosť vyšla najavo.
,,George ja viem že nič nebude v poriadku, ja to viem." skučala mu Hermiona schulena v naruči už sa totižto presunuli na Georgovu posteľ.
,,Hermiona neboj sa som pri tebe ja ťa nesklamem neboj sa som tu." povzbudzoval ju George.
Hermiona v sebe nazbierala odvahu a úprimne sa naňho usmiala.
,,George vážne ti d´akujem keby si ma na schodoch nebol zastavil neviem čo by som urobila , ale teraz kd som už ako tak pokojna už snad´ pôjdem." povedala mu a postavila sa naodchod sanad´ naňho nebude pre našať svoju negativnu energiu už si vytrpel dosť od chviľe čo mu zomrel v boji brat sa s nikym nerozpraval bol stále zalezeni v izbe vlastne ju prekvapil tým že ju utešoval v inej situacii by to bolo naopak ona by utšovala jeho.
,,Je nezmysel aby si niekam chodila bohvie čo by si si bola spravila nemôžem ťa nechať isť." povedal jej a potiaho ju za zápestie ona to nečakala a tak sa na Georga zvalila celou svojou váhou ten sa nad tým len usmial.
,,Nebudem na teba prenášať svoju negativnu náladu tento týžden si už trpel viac ako doť." bránila sa. Ona vedela že ostať chce ona potom priam túžila cítila sa pri ňom tak príjemne aj ked´pred chvíľkou načapala svojho priateľa so svojou bývalkou.
,,Čo blázniš ja sa pri tebe praveže cítim príjemne." povedal jej na rovinu. Hermiona sa naňho len pozerala s spadnutou sankou.
,,Ehm ako mysliš." povedala a sedla si kultivovane vedľa neho. Rozpravali sa do štvrtej rána nikto ich nerušil nikto netušil že je v dome a Georga rušiť nechceli. Rozpravali sa o čomkoľvek bolo im spolu dobre obidvaja trpeli aj ked Hermiona o trošku menej.
,,Mmm som hladny idem si po niečo dole, chceš niečo aj ty?" spýtal sa jej o štvrtej ráno.
,,Nie díky nič nechcem." odpovedala mu na položenu otázku a usmiala sa dojimala ju ta prehnana starostlivosť.
,,Nevadi donesiem sušienky." povedal s uškrnom potomto už vychadzal z dvery o päť minut sa vrátil ale našiel len Hermionu ktora spala na jeho posteli.
,,Tak sušienky si asi nedaš." pošepkal a ľahol si vedľa nej.

Ráno sa Hermiona zobudila a cítila ničiju rúku na svojom boku najprv skontrolovala či má olečenie a ked si všimla že je oblečena tak sa upokojila. Teraz sa len pozrieť kto ju tak laskiplne obijma akolo pásu. Otočenim spôsobila zobudenim dotičneho zistila že je to George.
,,Dobre ránko." predniesol rozospato.
,,Čo robim v tvojej postekli?" spýtala sa ho Hermiona rozpačito.
,,Včera som šiel po ničo pod zub a ked som prišiel spala si."ovdal jej s úsmevom.
,,Aha a stalo sa aj niečo ine?" spýtala sa nepamätala si včerajšok úplne presne.
,,Nie." povedal váhavo.
,,Dobre." povedala mala chuť aby sa aj niečo stalo ,,Ehm George ak by ti to nevadilo chcela by som predstierať že spolu ničo máme vieš kôli tomu čo urobil Ron." povedala a nevedela ako sa v nej bere ta odvaha.
,,Ehm fajn, mohli by sme si to nacvičiť." povedal jej vážne a zahľadel sa jej do oči. Ani sa nenazdala a už bolo medz nimi len pomyselních pár milimetrov.
O necelu sekundu sa ich pery stretli v neistom bozku ktory sa po čase prehlboval. George ju hladi jemne po chrbte a Hermiona mu zaborila ruky do hlasov George zrazu ležel na Hermione a pristihol sa ako jej dáva ruky pod tričko mala taku hebku pokožku. Pomaly jej tričko chytil za okraje a stiahol jej ho. Prerušili bozk a ked už bol prerušeni tak Hermiona sa ujala situacia a vyzliekla tričko aj Georgovi. Ich prei sa zas stretli v bozku ale tento už nebol neisty ale vášnivy.
Hermiona túžila potom aby to ešte neskončila ale jej prosby neboli vyslišane.
,,Čo-čo to má znamenať." ozval sa odo dveri nahnevani hlas. Obidvaja sa tam otočili a videli tam stáť červeneho Rona.
Z obyčajneho návrhu sa vyklula láska pomysleli si obaja.
PS: nekontrolovala som to po sebe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Snapeova Snapeova | Web | 1. listopadu 2013 v 19:22 | Reagovat

Moc se mi to líbí. Poslední dobou se mi docela líbí pár Hermiona a George. Asi na ně taky jednou budu muset něco napsat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama